Článok poslaný na uverejnenie do časopisu Myslivost. Bitka pri Waterloo alias XXIV. Memoriál Mileny Štěrbovej
Na memoriál sa chodilo súťažiť, pozerať, posedieť s ľuďmi, zabaviť sa, naberať skúsenosti. Chodili aj chovatelia, ktorí nie sú poľovníkmi a uprednostňujú skôr výstavy, nenominovaní rozhodcovia, s ktorými som sa stretával na iných skúškach. Aj ja som si práve tu našiel dobrého priateľa a mnoho iných, s ktorými sa vždy rád stretnem. Vodiči, ktorí neuspeli zotrvali až do konca, lebo memoriál bol sviatok sviatkov a olympiáda sliedičov.... Hovorím bol, lebo už nie je. Toho roku sa nesúťažilo, bol to boj o prežitie, boj nevľúdny, plný napätia a čohosi, čo viselo vo vzduchu a nedá sa opísať slovami. Okrem aktérov som tam skoro nikoho nestretol. Ani ten, čo vypadol až na poslednej disciplíne, nedočkal konca.
smutný
nástup druhý deň ráno V
dnešnej dobe, keď sa chová viac psov na „gauč“ ako do lesa, sú skúšky
náročným koníčkom a prejavom nesmiernej vôle majiteľa a jeho
zanietenosti kynológii. Preto by sa ľudia mali spájať, odovzdávať si cenné
skúsenosti a rady, pomáhať si s výcvikom, angažovať nových mladých zanietencov, a nie si dokazovať moc a aroganciu. Mali by
v prvom rade robiť všetko pre štvornohého priateľa, ktorý už nevie iba
rozprávať. Už
dávno som presvedčený o tom, že športy, pri ktorých sa neprekonáva latka
alebo nemeria vzdialenosť, sú hodnotené subjektívne, vo väčšine
prípadov neobjektívne. Takýto spôsob hodnotenia priam ponúka možnosť rodinkárčenia, kolegiality, ako vy Česi hovoríte:
"já na bráchu, brácha na mne". Tohoročný memoriál sa niesol presne
v tomto duchu. V uzavretom kolektíve vyvolených. Na
memoriáli sa zúčastnilo dvadsať špičkových psov a vodcov z
nominovaných dvadsiatich ôsmich, zaradených podľa súčtu bodov dosiahnutých na
predošlých skúškach a podľa kľúča plemien. Psi vyzretí, psi, čo už niečo
dokázali, psi v najlepších rokoch a kondícii, psi, čo sa dlhý čas
pripravovali v rámci tréningu a praxe. Psi, ktorí na to
majú....Z týchto psíkov dokončili štyria! Áno, dobre čítate, štyria.
Jeden v II. cene a traja v III. cene bez zadania akéhokoľvek
titulu, čo asi história memoriálu nepamätá. V prvý deň vypadlo
neuveriteľných dvanásť psíkov! Pohrebiskom bola práca na pofarbenej stope
a naháňanie. Myslím, že Milena Štěrbová sa
obracala v hrobe. Na
záver hlavný rozhodca poďakoval usporiadateľom, zhodnotil výbornú
organizáciu, a pripravenosť revíru, ideálne počasie a korektné
posudzovanie. Neúspech alebo hotová katastrofa padla na nás a našich
štvornohých priateľov, lebo vraj nemali svoj deň! Víťaz
Memoriálu, srdečne mu gratulujem, okrem iného poďakoval rozhodcom za prísne „memoriálové posudzovanie“. Udrel klinec po hlavičke
a ani nevedel ako. Vystihol to presne. Ale to je prosím čo? Skúšobný
poriadok nič také nepozná. Neexistuje memoriálové
posudzovanie, je len posudzovanie podľa skúšobného poriadku. Existujú ale memorialové disciplíny, preto je memoriál memoriálom.
Posudzovanie má byť korektné, podľa skúšobného poriadku, s prihliadnutím
na poľovnícku prax. Memoriál má byť náročný preto, lebo niektoré bežné
disciplíny podľa reglementu
FCI majú iné parametre. Citujem ZŘ: " MMŠ je vrcholnou mezinárodní soutěží slídičů. Podrobnosti jsou uvedeny ve Statutu MMŠ. MMŠ se zkouší dle ZŘ pro všestranné zkoušky slídičů. Soudcovská tabulka MMŠ je shodná se soudcovskou tabulkou všestranných zkoušek slídičů. Z důvodu zadání titulu CACIT se upravují některé disciplíny na základě Reglementu B – FCI pro mezinárodní zkoušky loveckých slídičů takto: Disciplína „Nahánění“ se zkouší 2x 10 min. v různých lečích. Disciplína „Dohledávka a přinášení pernaté zvěře“ se zkouší bezprostředně po slídění a vzdálenost pohozené zvěře se zvětšuje z 30 kroků na 50. Disciplína „Vlečka se srstnatou zvěří“ – délka vlečky se prodlužuje z 200 kroků na 400. Aby nejlepší pes v celkovém pořadí získal titul CACIT, musí dosáhnout I. ceny, musí prokázat hlasitost, musí z disciplíny „Nahánění“ získat známku 4 a nejméně 4x známku 4 z disciplín „Slídění“, „Vlečka se srstnatou zvěří“, „Dohledávka a přinášení pernaté zvěře“, „Slídění v rákosí“, „Přinášení kachny z hluboké vody“, „Práce na pobarvené stopě“, „Poslušnost a ovladatelnost“. Dále je určeno, že zbývající disciplíny z těchto, které nebyly hodnoceny známkou 4, musí být hodnoceny nejhůře známkou 3. Druhý pes v celkovém pořadí obdrží res. CACIT, pokud splní všechny podmínky pro udělení CACIT.“ - Toľko citácia z reglementu FCI
a MMŠ. Ako ste si všimli, nie je tam zmienka o memoriálovom
posudzovaní, o ktorom sú presvedčení niektorí rozhodcovia. Niektorí páni rozhodcovia, čo nevedia prekročiť svoj tieň,
potrebujú si našuchoriť perie, a dokazovať si, akí sú jedineční,
nepatria na skúšky, a nie to ešte na memoriál. Áno, sú aj páni
rozhodcovia, rozhodcovia s veľkým „R“, ktorých si nesmierne vážim.
Ak však rozhodca nevie dodržať skúšobný poriadok v tak elementárnej
disciplíne ako je čas, „ukončenie posudzovania známkou nula pred uplynutím
vyhradeného času“, ako môžeme od neho chcieť citlivé posudzovanie?
A ak k tomu pripočítame už spomenuté:“ já na bráchu, brácha na mne“, je to
hotová katastrofa. Podľa
mňa by mal mať aj aprobáciu na medzinárodné skúšky, teda skúšky
s priznaním titulu CACIT.
Rozhodca musí vedieť posúdiť taktiež vhodnosť terénu. Ak terén nezodpovedá požiadavkám ZŘ a FCI, musí
požiadať usporiadateľa o dodržanie adekvátnych podmienok,
v opačnom prípade by mal odmietnuť posudzovanie. Taktiež by mal dokonale
poznať skúšobný poriadok, reglementy FCI a rozumieť
im, mal by byť schopný vziať do úvahy aj okolie a podmienky, ktoré
s výkonom psa súvisia. Túto schopnosť však bohužiaľ u mnohých
rozhodcov nenájdeme. Pýtam sa teda: načo je taký rozhodca rozhodcom? Uškodiť
psovi a znechutiť vodcu je to najľahšie, to dokáže každý. Celý svet je degenerovaný peniazmi, mocou
a nenávisťou. Je to nekalý jav spoločnosti, ktorý sa žiaľ prenáša aj do
tak ušľachtilej disciplíny, ako je poľovníctvo a poľovnícka kynológia. Dohľadávanie postrieľanej zveri je najhumánnejší čin v poľovníctve, kto nedohľadáva nech nepoľuje. A preto, každý, kto má psíka, v prvom rade preferuje túto disciplínu. Z Reglementu B – FCI: §15. pis g, „Práce na barvě na řemeni V souladu s vysokou kvalitou této mezinárodní zkoušky musí být v této zkušební disciplíně splněny následující podmínky: 1. Pro založení pobarvené stopy smí být použita pouze barva zvěře. 2. Délka stopy musí činit minimálně 500 metrů. 3. Pro založení stopy nesmí být použito více než čtvrt litru zvířecí krve.
Čo sa
týka "farby" na MMŠ, minimálne v posledných rokoch,
farba nespĺňa nutnú podmienku pre navrhnutie CACITa.
„Farba“ na tohoročnom memoriáli bola kameňom úrazu. Rozhodca vie, že drží
v ruke 0,5l prasacej krvi, natiahne psovi stopu, ráno ju posudzuje,
vyhodí psa, ale asi nikdy nečítal reglement FCI
a porušuje všetky jeho podmienky. Usporiadateľ si nemôže ľubovoľne
v propozíciách meniť nariadenia pre medzinárodné skúšky! Potom predsa
nemôže udeliť tituly! Je
jasné, že pes, ktorý je poľovne upotrebiteľný a často dohľadáva
postrelenú zver, dobre rozozná, že to nie je to pravé orechové, a preto
ho zaujíma všetko ostatné naokolo. V podstate je ochotný túto
stopu sledovať, ale isto viacej schádza ako obyčajne. Preto záleží iba na
citlivosti posudzovania, kde je hranica. Výhodu majú mladí psi a psi chovaní
na súťaže, ktorí sú na „umelú“ krv trénovaní. Nebolo by lepšie priblížiť sa viacej k poľovnej praxi?
Priviesť vodiča na nástrel, nechodiť mu za chrbtom, neznervózňovať ho
príšerným zvukom zvolávačky, ale dať na stopu dva
úlomky kostí a sledovať čas. Známka 4: ak je čas do 15 min a oba ulomky...atď. Sliedič nie je farbiar, prečo má mať 12-hodinovú
stopu a niekedy nie je výnimkou aj 20-hodinová. Taktiež by sa bolo potrebné zamyslieť nad tým, či je nutné
pre udelenie titulu CACIT požadovať známku 4 pri naháňaní. Preboha, veď
sú to sliediči a nie duriči. A okrem toho citujem ZŘ:“ Ke zkoušce je požadován dostatečně velký a hustý porost, pokud možno dobře zazvěřený.“ A nie vysoký hrubý les bez zveri. Stalo sa mi, a isto nie len mne, že na medzinárodných
všestranných CACIT skúškach pes počas dvoch naháňaní, jednom 20 minútovom
sliedení a sliedení v trstine, za dva dni nenatrafil na zver. Keď tam
nič nie je, ako tam mám psíka udržať? Veď pes predsa nie je hlupák, ale
inteligentný, uvažujúci tvor. Zabehne a za 3 min je späť. Rozhodca má
hodnotiť snahu psa nájsť zver, u sliedičov predovšetkým drobnú, ktorá sa
však v lese málo vyskytuje. Naozaj chceme, aby mám psi naháňali
kilometre, a my sme na nich hodiny čakali, kým sa vrátia? To môžu sedieť
radšej na gaučoch. Na mieste by bola známka 4 zo sliedenia, ale to si tiež
každý rozhodca vysvetľuje inak. Ja dlhému sliedeniu hovorím „venčenie psa“.
Pes má chodiť na dostrel brokov, a je jedno, či je to prepeličiar, spring alebo koker. Ak pes sliedi nad 50-60m, je v praxi
nepoužiteľný. A keď sme už pri tom, ak poľujem a pes mi vypichne
zajaca, mal by zadaunovat a nie ho naháňať,
lebo ho nemôžem uloviť. Ak toto naučím svojho psa, skúšky nikdy nespravím.
Ale to je tiež o skúšobnom poriadku. A teraz môj príbeh: Memoriál sme začali samými štvorkami,
rozhodcovia ohodnotili prácu psa ako najlepšiu prácu vo vode, hoci sa tieto
disciplíny odohrávali v trstine, čo bolo pre kokra mimoriadne náročné.
Ďalšou disciplínou boli vlečky. Rozhodca natiahol vlečku za horizont, kde som
ja, ostatní rozhodcovia a ani korona nemohli
nič vidieť. Vypustím psíka a on sa krásne riadi stopou. Zmizne. Tá
nekonečná chvíľa napätia. Zrazu v diaľke počujem hlásiť, je to hodne
ďaleko, ledva to počuť, áno, áno, je to tuším môj pes, hovorím si, zase sa
v ňom prebudila vrodená vlastnosť hlásiča. Nemalo zmysel dávať žiaden
povel, lebo okrem okolostojacich rozhodcov, ktorí by mi akurát znížili
známku, by to pes aj tak nepočul. Je koniec, hovorím si. Už sa mi to raz
stalo a musel som isť až ku psíkovi. Zhodou okolností posudzoval
vtedy túto disciplínu ten istý rozhodca ako teraz na MMŠi.
Vtedy som podal protest, pretože podľa môjho názoru zajac, ktorého mal pes
priniesť, nespĺňal parametre súťaže. Keďže sa ukázalo, že môj protest bol
oprávnený, pokračoval som v súťaži ďalej... Nezostalo mi nič iné iba čakať, ako to dopadne. Pozerám na
hodinky, pri nasadení na stopu bola ..37minúta, a teraz je 40-ta.
Zrazu vidím v diaľke na horizonte malú čiernu guľku, ktorá sa ku
mne pomaly približuje. „Nesie ho“ - nádherný pocit vodcu po tom
predošlom strese. Krásne ho odovzdá, aplauz od koróny - a vtedy to
prišlo. Rozhodca idúc z kopca, bez toho, aby videl zajaca, ktorého môj
pes priniesol, vyhlásil, že pes je načínač.
Evidentne bol v kolégiu rozhodcov dominantný a čo povedal, platilo.
Načo sú potom traja? Už počas skúšania telefonoval svojim kolegom, ktorí
stáli pri mne, tí mi však nechceli nič prezradiť. „Má na ňom nohu
a trhá ho“, povedali neskôr. Robil si rozhodca ťahajúci vlečku alibi?
Spolu s hlavným rozhodcom, ktorý iba pokrčil plecami, boli štyria. Bolo
mi jasné, že protest vyhrať nemôžem. Dodnes to ľutujem a bude ma to dlho
mrzieť, že som ho nepodal. Trojici rozhodcov posudzujúcich vlečku som na
druhý deň povedal, že „potopili“ vynikajúceho psa. Dozvedel som sa, že som
nebol sám. (Dva týždne pred MMŠ sme vyhrali všestranné skúšky
v Čechách s popisom „vynikajíci pracovní
pes“.) Okrem spomínaného rozhodcu, ktorý sa rozhorčil, ostatní dvaja
nereagovali. Prečo sa ťahajú vlečky tam, kde ich nikto nevidí, prečo nejdú
dvaja z troch rozhodcov na koniec, prečo nemôže koróna vidieť ako pes
pracuje na konci stopy....? Iný prípad z tohoročného memoriálu: natiahnutá vlečka cez
síce vypnutý, ale elektrický ohradník.....pes
majúci negatívnu skúsenosť s elektrinou vypadol. Nepriniesol. ..ďalší
prípad : Rozhodca ukáže vodičovi smer dráhy vlečky, ten je o 90 stupňov
inde ako realita, pes sa opraví, pretože má nos. A výsledok? Horko ťažko
známka 3, lebo sa vraj neriadil stopou a vlečku našiel voľným hľadaním. ..
ďalší, ale trestuhodný prípad totálnej neznalosti ZŘ a reglementu
B FCI: Pes s losom č.14. Nepreukázal hlasitosť. Známka 0. Bolo
by to v poriadku keby dokončil MMŠ v III. cene, ale on vypadol!!!.
Už som písal vyššie:“ MMŠ se zkouší
dle ZŘ pro všestranné zkoušky slídičů. Soudcovská tabulka MMŠ je shodná se soudcovskou
tabulkou všestranných zkoušek
slídičů.“ Páni
rozhodcovia, prosím pozrite si tabuľku pre všestranné skúšky sliedičov. Vy
ste si to pomýlili s priznaním CACITa, kde:“..získal titul
CACIT, musí dosáhnout I. ceny, musí prokázat hlasitost“... Je to naozaj trestuhodné. Pes podľa platného ZŘ dokončil MMŠ
v III. cene. Podľa tohoto
bodu: Z Reglementu B – FCI: §10 1. Zkoušky se provádějí zásadně ve skupinách. V jedné skupině se provádí zkoušky
kokršpanělů a amerických kokrů.
Další skupina zahrnuje zkoušky
ostatních ras Španělů, další skupina Německé křepeláky a jiné slídiče. 2. Pokud nelze skupiny zkoušet paralelně, je nutné stanovit
pořadí losem. 3. Pořadí zkoušených psů v jedné skupině se určuje losem. 4. Pokud počet psů neumožňuje rozdělení do skupin, stanovuje se pořadí rovněž losem. 5. Pořadí zkušebních disciplín určuje dle
svého uvážení vedoucí zkoušek. a § 11 Potvrzení
čekatelství F.C.I. předpokládá,
že bylo zkoušce přítomno celkově / ve skupině alespoň
6 psů. a § 13 1. F.C.I. mohou být pro potvrzení
čekatelství navrženi pouze psi, kteří získali první cenu. Pokud bude přiznáno několik prvních cen, může být F.C.I. navržen pro potvrzení
čekatelství nejlepší ze psů, kteří
získali první cenu. Druhému nejlepšímu
psovi s první cenou lze
přiřknout rezervní čekatelství. 2. U
návrhu na potvrzení čekatelství
je nutné rozlišovat jednotlivé skupiny. Stejně platí pro rezervní čekatelství. Mám za to, že CACIT a rez. CACIT sa má udeľovať po
skupinách. Na MMŠ je pridelený len celkovému víťazovi. Po skupinách sa
historicky udeľuje len CACT, čo je podľa môjho názoru mylne vyložený reglement FCI! CACT sa môže a nemusí udeľovať vôbec.
Keď
robí chyby pes, je potrestaný, keď robí chyby vodič, je potrestaný. Keď
však robí chyby rozhodca, nestane sa mu nič, nad ním nemá už nikto moc? Prečo
nie je delegovaný zástupca FCI na medzinárodné skúšky? A zvlášť na
memoriál? Ak môžu zahraniční rozhodcovia posudzovať výstavy, prečo nemôžu
posudzovať memoriál? Podľa
ZŘ Všeobecné časť bod 18. „Psi, kteří prokazatelně načínají, hrobaří a nebo tvrdým
skusem zvěř poškozují, jsou ze zkoušek vyloučeni.
„
Pes je predsa šelma, ak chce načať, začne od vnútorností, tak
ako to robia jeho predchodcovia v prírode, odnesie ho, alebo zahrabe
a príde, ako by tam nič nebolo. On však zajka krásne aportuje
a bezchybne odovzdá! Nevie iba rozprávať. Škoda. A Podľa FCI-B by to mal byť pre kokeršpanielov králik.
Evidentne je. Je len veľkou škodou, že človeka všetky tieto argumenty a postrehy
napadajú až ex post, postupne, keď premýšľate, ako je to možné, čo sa vlastne
stalo. Na každej skúške sa človek niečo naučí, ale toto bola riadna príučka! ....Ešte jedna poznámka na tému ľudskosť. Súťažil s nami
poľovník s amputovanou nohou. Dopredu ohlasoval, že svojmu psíkovi
nebude na „farbe“ stačiť. Ak ho párkrát strhne, nedokončí a vypadne. Aj
tak sa stalo, vypadol na jednej z posledných disciplín. Mal los č.7.
Stál vedľa mňa. ZŘ totiž nedovoľuje, aby psa viedol na niektorej disciplíne
iný vodič ako na ostatných. Možno by sa však stačilo opýtať
vopred ostatných vodcov, či by boli podali protest, ak by sa to
umožnilo. Nikto to neurobil, a tak starý pán poľovník už viackrát ma MMŠ
nepríde.... Ak
nevie klub, usporiadateľ a rozhodcovia dodržiavať platné medzinárodné
nariadenia a ZŘ, nemal by usporadúvať vrcholové súťaže
s medzinárodnou účasťou. Bolo by načase vrátiť Memoriálu Mileny Štěrbovej svoju tvár. Volajú po tom všetci, ale nikto sa
neodhodlá..... a možno tohoročný MMŠ aj anulovať...
Ing. Pavol Seres
Priemyselná 9 821
09 Bratislava Slovensko
pavol.seres@bankpro.sk |
